Naturalizačné občianstvo

Naturalizácia, akt investovania cudzinca so štatútom občana v danom štáte; môže sa to dosiahnuť ako výsledok dobrovoľného uplatňovania, osobitného legislatívneho smerovania, manželstva s občanom alebo rodičovských akcií. Naturalizácia sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď je domáce územie pripojené k cudzej mocnosti, na ktorú človek prenáša svoje občianstvo.

Podmienky, za ktorých sa udeľuje právo na naturalizáciu, sa v jednotlivých krajinách líšia. (Medzinárodné právo však obmedzuje právomoc štátu naturalizovať osoby, najmä nerezidentov.) V bežných prípadoch sú zvyčajnými požiadavkami na naturalizáciu určité obdobie pobytu, ktoré sa mení od 2 do 15 rokov, s cieľom trvalý pobyt, minimálny vek, spôsobilosť konať v súlade so zákonmi štátu bývalej štátnej príslušnosti alebo štátu, v ktorom sa uplatňuje alebo oboje, dobrého charakteru, fyzického a duševného zdravia, dostatočná znalosť jazyka perspektívnej prijímajúcej krajiny, schopnosť zarobiť si na živobytie alebo sa oprieť o seba a dôkaz, že žiadateľ pri naturalizácii stratí svoju pôvodnú štátnu príslušnosť alebo podnikol kroky na jeho vzdanie sa.