Bombové útoky v Madride v roku 2004, koordinované útoky zamerané na simultánne útoky zamerané na dochádzajúce vlaky v Madride ráno 11. marca 2004. Začínajúc o 7:37 hod. A pokračujúcimi niekoľko minút, vybuchlo 10 bômb na štyri vlaky v stanici Atocha a okolo nej centrum mesta, zostalo 191 mŕtvych a viac ako 1 800 zranených. Útoky, ktoré sa vyskytli len tri dni pred španielskymi všeobecnými voľbami, mali závažné politické dôsledky.
Španielska vláda aj španielske médiá okamžite priradili bombové útoky k ETA, baskickej separatistickej organizácii, ktorej násilná kampaň trvajúca viac ako 30 rokov si vyžiadala životy najmenej 800 ľudí. Ángel Acebes, minister vnútra krajiny, vyhlásil: „Niet pochýb o tom, že je zodpovedná ETA.“ Nasledujúcim dňom sa pri výpale smútku a vzdoru odhalilo násilie a podpora obetiam asi 11 miliónov Španielov, vrátane asi 2,3 milióna v Madride. Tento prejav jednoty sa však rýchlo zrútil, keď sa policajné vyšetrovanie začalo zameriavať na islamistickú militantnú skupinu al-Káida. 13. marca, keď boli zatknuté prvé zatknutia, vláda naďalej obviňovala ETA.
Ten večer sa v Madride, Barcelone a ďalších mestách konali spontánne protesty, keď demonštranti skandovali: „Chceme poznať pravdu skôr, ako budeme hlasovať.“ Keďže asi 90 percent Španielov nesúhlasí s podporou predsedu vlády Josého Maríu Aznara pre inváziu Iraku pod vedením USA, islamské spojenie nevyhnutne vrátilo Irak späť na vrchol politického programu. To zvýhodnilo opozičnú Španielsku socialistickú robotnícku stranu (PSOE), ktorá sa dôrazne postavila proti vojne. 14. marca PSOE zaznamenalo rozhnevané víťazstvo v hlasovaní a José Luis Rodríguez Zapatero bol o tri dni neskôr zložený ako predseda vlády.
V októbri 2007 bolo za bombové útoky odsúdených 18 islamských fundamentalistov predovšetkým severoafrického pôvodu a traja španielski komplici (sedem ďalších bolo oslobodených), ktoré boli jedným z najsmrtelnejších teroristických útokov Európy v rokoch od druhej svetovej vojny.
