Hlavná politika, právo a vláda

Li Dazhao čínsky komunista

Li Dazhao čínsky komunista
Li Dazhao čínsky komunista
Anonim

Li Dazhao, romanizácia Wade-Giles Li Ta-chao, zdvorilostné meno (zi) Shouchang (narodený 29. októbra 1888/89, Leting, provincia Che-pej, Čína - zomrel 28. apríla 1927 v Pekingu), spoluzakladateľ Čínskej komunistickej strany (CCP) a mentor Mao Zedong.

Po štúdiu na Tianjine a na Waseda University v Tokiu sa Li stal editorom pre Xinqingnian („Nová mládež“), hlavný časopis nových západných literárnych a kultúrnych hnutí. V roku 1918 bol menovaný za hlavného knihovníka Pekingskej univerzity av roku 1920 sa súčasne stal profesorom ekonómie. Li sa inšpirovali úspechom ruskej revolúcie v roku 1917 a začali študovať a prednášať o marxizme, ovplyvňujúc mnoho študentov, ktorí sa neskôr stali dôležitými komunistickými vodcami, vrátane Mao Ce-tunga (vtedy chudobného študenta, ktorého Li zamestnával ako úradník knižnice).

Keď sa marxistické študijné skupiny, ktoré Li vytvoril, v júli 1921 vyvinuli na formálne organizovanú ČKS, bol nápomocný pri uskutočňovaní politiky diktovanej komunistickou medzinárodnou stranou a pri uskutočňovaní spolupráce medzi nepatrnou ČKS a nacionalistickou stranou Sun Yat-sen vedúceho štátu. (Kuomintang). Ako vodca strany bola úloha Li obmedzená na severnú Čínu. V roku 1927 ho zadržal na sovietskom veľvyslanectve v Pekingu, kde sa uchýlil, od manchúrskeho vojevoditeľa Zhang Zuolina, ktorý ho obesil.

Li bol hlavným čínskym marxistickým mysliteľom a bol viac teoretikom strany ako vodcom strany. Predtým, ako prijal marxizmus, bol rovnako ako väčšina čínskych komunistov svojej doby intenzívne nacionalistický. Li nebol ochotný čakať na medzinárodnú proletársku revolúciu na Západe a oslobodiť Čínu, a bol presvedčený, že malá čínska robotnícka trieda v Číne nebola schopná vykonať revolúciu sama osebe. Kvôli týmto názorom ignoroval alebo odmietal doktrínu proletárskeho triedneho boja prezentovaného v marxizme-leninizmu. Komunistická revolúcia sa v koncepcii Li stala populistickou revolúciou proti vykorisťovaniu a útlaku zahraničného imperializmu, pričom hlavný dôraz sa kládol na ústrednú úlohu chudobného čínskeho roľníctva. V krajine, ktorá sa potýkala s národným odporom proti zahraničnej agresii, prenasledujúcim sa vlastnou zaostalosťou a zloženou hlavne z roľníkov, mali Liho nápady rozhodujúci význam a tvorili jadro myslenia Mao Zedonga, ktorý neskôr formuloval vojenskú stratégiu, pomocou ktorej roľník mohol vykonať svoju revolúciu. Po jeho smrti sa Li stal najctenejším čínskym komunistickým mučeníkom.