Erich Honecker (narodený 25. augusta 1912, Neunkirchen, Nemecko - zomrel 29. mája 1994 v Čile), komunistický funkcionár, ktorý ako prvý tajomník Nemeckej socialistickej jednoty Východného Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands alebo SED) bol východonemecký vodca od roku 1971 až do svojho pádu z moci v roku 1989 v dôsledku demokratických reforiem, ktoré postihli východnú Európu.
Syn horníka, ktorý bol úradníkom Komunistickej strany, sa stal členom komunistického hnutia mládeže vo veku 14 rokov av roku 1929 sa stal plnoprávnym členom strany. Obchodne bol vrah. Po nástupe nacistov v roku 1933 organizoval nezákonné činnosti mladých komunistov v rôznych častiach Nemecka. V roku 1935 bol Gestapom zatknutý a odsúdený na 10 rokov tvrdej práce za „prípravu vlastizrady“. Odmietol odmietnuť komunistické presvedčenie.
V roku 1945 ho sovietska červená armáda prepustila, keď sa prehnala cez východné Nemecko, a rýchlo dohnal tých nemeckých komunistov, ktorí boli vyškolení v Sovietskom zväze, aby založili komunistickú vládu v zóne okupovanej Sovietom. Bol jedným zo zakladateľov slobodného nemeckého hnutia mládeže (Freie Deutsche Jugend alebo FDJ) a od roku 1946 do roku 1955 bol jeho predsedom.
V roku 1946 bol zvolený za člena Ústredného výboru Komunistickej strany a bol jedným z hlavných ťahúňov fúzie komunistických a sociálnodemokratických strán vo východnom Nemecku do novovytvorenej SED. V roku 1961 bol poverený výstavbou berlínskeho múru. Jeho vplyv na SED rýchlo rástol av roku 1967 bol menovaný za nástupcu východonemeckého vodcu Waltera Ulbrichta. V roku 1971 sa stal vodcom SED a predsedom Štátnej rady v roku 1976, teda na čele strany aj vlády. Pod Honeckerovou vládou bolo Východné Nemecko jednou z represívnejších, ale aj jedným z najbohatších krajín sovietskeho bloku vo východnej Európe. Umožnil rozvoj niektorých obchodných a cestovných vzťahov so západným Nemeckom výmenou za západonemeckú finančnú pomoc. Jeho manželka, Margot, bola ministerkou školstva vo východonemeckej vláde.
Keď stratil podporu reformne zameraného sovietskeho vodcu Michala Gorbačova, starý a nepružný Honecker bol v októbri 1989 nútený rezignovať, keď čelil masívnym demonštrantám prodemokratiky vo východonemeckých mestách. Tvárou v tvár rastúcej verejnej agitácii bol potom obvinený zo zneužívania moci a iných zločinov. Nemecké úrady ho v roku 1993 prepustili z dôvodu choroby a dovolil odcestovať do Čile, kde zomrel.
