Ekonomická otvorenosť, v politickej ekonomike, miera, do akej sa uskutočňujú zahraničné transakcie (dovoz a vývoz) a ovplyvňujú veľkosť a rast národného hospodárstva. Stupeň otvorenosti sa meria podľa skutočnej veľkosti registrovaných dovozov a vývozov v rámci národného hospodárstva, známeho tiež ako miera Impexu. Toto opatrenie v súčasnosti používa väčšina politických ekonómov na empirickú analýzu vplyvu a dôsledkov obchodovania na sociálnu a ekonomickú situáciu v krajine.
Pôvod ekonomickej otvorenosti
Termín hospodárska otvorenosť sa prvýkrát objavil v literatúre porovnávacej politickej ekonómie začiatkom osemdesiatych rokov. Ako koncepcia má však hospodárska otvorenosť oveľa dlhšiu históriu, najmä v oblasti medzinárodnej ekonomiky. Dejiny skúmania príčin a následkov otvorenej ekonomiky v skutočnosti siahajú až do 18. storočia a patria k najvýznamnejším v práci klasických ekonómov, ako sú Adam Smith a David Ricardo. Títo klasickí ekonómovia sa obávali dôsledkov medzinárodného obchodu na domácu ekonomiku, ako aj pozitívnych a negatívnych účinkov voľného obchodu. Pôvodne sa analýza zameriavala na komoditné výmenné kurzy a výmenné kurzy; v súčasnosti sa viac zameriava na dôsledky hospodárskej otvorenosti na domáce hospodárske systémy samy osebe.
Otvorenosť v ekonomikách existuje už od čias ekonomického liberalizmu a priemyselného rozvoja v druhej polovici 19. storočia. Napríklad britský ekonomický historik Angus Maddison v roku 1995 uviedol, že rast objemu svetového obchodu bol 3,4% (priemer) medzi 1870 a 1913 a 3,7% od roku 1973 do roku 1992. V rovnakom časovom rozpätí však ceny (stálych dolárov z roku 1990) stúpol 12-krát. Okrem toho sa v tomto období po celom svete dramaticky zvýšil počet zapojených krajín. Súčasne klesali mzdové náklady, takže sa presadilo miesto priemyslu a prevládal ekonomický liberalizmus (alebo voľný obchod), z čoho vyplývalo, že národný hospodársky rast sa stal viac závislým na pohyboch na svetovom trhu. Naopak, ale súčasne, došlo k demokratizácii, aj keď v rôznych vlnách v priebehu času, ktoré zmenili úlohu štátu vo väčšine krajín. K výsledkom týchto zmien patril vznik sociálneho štátu, ako aj myšlienka ekonómie sociálneho hospodárstva. Táto interakcia bola jadrom politickej ekonómie skúmajúcej účinky hospodárskej otvorenosti. Niektorí autori sa obávali vytesňovacieho účinku verejných výdavkov ako škodlivého pre národné hospodárstvo a jeho konkurenčnú povahu. Iní tvrdili, že sociálna ekonomika je dôležitejšia ako sociálny štát. Z tohto pohľadu by prevládali priaznivé účinky medzinárodného obchodu a súvisiacich domácich činností a zabezpečilo by sa blahobyt, pokiaľ ide o prerozdeľovanie príjmu, blahobyt v zmysle vyššej úrovne hrubého domáceho produktu na obyvateľa (HDP) a blahobytu všeobecne.
