Chemické zlúčeniny
Oxid zinočnatý
Na výrobu oxidu zinočnatého, bieleho prášku, sa používajú dva hlavné spôsoby. Pri priamom alebo americkom spôsobe výroby sa zinkové rudy (alebo zvyšky) zahrievajú na vzduchu s koksom alebo antracitom a výsledné zinkové pary sa podrobujú riadenej oxidácii. Pri nepriamom alebo francúzskom spôsobe sa zinočnaté pary, ktoré sa majú oxidovať, získavajú varom zinku.
V závislosti od východiskových materiálov existujú rôzne typy oxidu zinočnatého; tieto stupne majú rôzne použitie. Hlavným použitím je urýchľovač vulkanizácie gumy (automobilové pneumatiky obsahujú až 5 percent oxidu zinočnatého). Používa sa tiež vo farbách, ktoré spevňujú film, zabraňujú žltnutiu a bránia rastu plesní. Oxid zinočnatý je tiež známy tým, že má polovodivé vlastnosti; s tým súvisí špecifická vlastnosť citlivosti na svetlo alebo fotovodivosti, ktorá bola použitá pri procesoch fotokopírovania. Rôzne použitia zahŕňajú zabudovanie do keramiky a smaltov a do mazív.
Ostatné priemyselné zlúčeniny
Sulfid zinočnatý vo vhodne aktivovanej forme (tj so stopovými množstvami určitých prvkov) môže vykazovať fluorescenciu, fosforescenciu a luminiscenciu. Ako taký našiel uplatnenie v svetelných farbách a ako fosfor v katódových trubiciach. Lithopon, ktorý je zmesou sulfidu zinočnatého a síranu bárnatého, sa používa ako biely pigment vo farbách a tmeloch.
Síran zinočnatý a chlorid zinočnatý sa používajú v širokej škále porovnateľne malých aplikácií. Prvý z nich sa používa v poľnohospodárstve ako zabíjač burín a poskytuje ochranu pred škodcami. Je tiež dôležitou súčasťou zrážacieho kúpeľa pri výrobe viskózového hodvábu. Chlorid zinočnatý má uplatnenie v textilnom priemysle a ako zložka taviva pri spájkovaní, rafinácii hliníka a galvanizácii.
Chrómany zinočnaté sa používajú ako inhibítory korózie a tiež ako jasne žlté pigmenty. Fosforečnan zinočnatý je okrem ochrany proti korózii železa a ocele dostupný vo forme náteru ako pigment v organickom spojive a ako taký sa používa ako antikorózny základný náter na oceľ.