Thermidoriánska reakcia vo Francúzskej revolúcii iniciovala parlamentnú vzburu 9. Thermidoru, 2. rok (27. júla 1794), čo malo za následok pád Maximiliena Robespierra a kolaps revolučného zápalu a vlády Teroru vo Francúzsku.
Udalosti francúzskej revolúcie
keyboard_arrow_left
Tennis Court Oath
20. júna 1789
Občianska ústava duchovenstva
12. júl 1790
Francúzske revolučné vojny
1792 - c. 1801
September Massacres
2. september 1792 - 6. september 1792
Vojny Vendée
Február 1793 - júl 1796
Vláda teroru
5. september 1793 - 27. júl 1794
Thermidorianova reakcia
27. júla 1794
Puč 18 frustrátorov
4. september 1797
Puč z 18.-19. Brumaire
9. novembra 1799 - 10. novembra 1799
keyboard_arrow_right
V júni 1794 sa Francúzsko úplne unavilo z montážnych popráv (iba 1 300 v júni) a Paríž žil zvestmi o zápletkách proti Robespierrovi, členovi vládneho výboru pre verejnú bezpečnosť a hlavnému obhajcovi terorizmu. 8. Thermidor (26. júla) predniesol prejav plný výziev a hrozieb. Nasledujúci deň ho poslanci Národného konventu vykrikovali a nariadili jeho zatknutie. Bol zatknutý v hoteli de Ville spolu so svojím bratom Augustinom, Françoisom Hanriotom, Georgesom Couthonom a Louisom de Saint-Justom. Rovnaká gilotína, ktorú 9. Thermidor popravil 45 anti-Robespierristov, vykonala v nasledujúcich troch dňoch 104 Robespierristov, čím otvorila krátke „Biele Teror“ proti Jacobinom v celom Francúzsku.
Puč bol predovšetkým opätovným potvrdením práv Národného konventu proti Výboru pre verejnú bezpečnosť a národa proti Parížskej komune. Nasledovalo odzbrojenie výboru, vyprázdnenie väzníc a očistenie klubov Jacobin. Sociálny a politický život sa stal slobodnejším, extravagantnejším a osobnejšie skorumpovaným. Bola tu márnosť módy a nápadná spotreba buržoázneho bohatstva, zatiaľ čo chudobní trpeli tvrdými ekonomickými podmienkami.