Samaritán, člen židovskej komunity, takmer zaniknutý, ktorý tvrdí, že krvou súvisí s tými Židmi starovekej Samárie, ktorí neboli asylskými dobyvateľmi izraelského kráľovstva deportovaní v roku 722 pred nl. Samaritáni sa nazývajú Bene-Yisrael („Deti Izraela“) alebo Šamerim („Pozorovatelia“), pretože ich jedinou normou náboženského zachovávania je Pentateuch (prvých päť kníh Starého zákona). Ostatní Židia ich nazývajú jednoducho Šomronim (Samaritánci); v Talmude (rabínska kompendia práva, tradície a komentára) sa volajú Kutim, čo naznačuje, že sú skôr potomkami mezopotámskych Cuthaejov, ktorí sa usadili v Samárii po asýrskom dobytí.
Izrael: Samaritáni
Samaritáni sledujú svoje korene k tým Židom, ktorí sa nerozptyľovali, keď Asýri dobyli Izrael v 8. storočí po Kr.
Židia, ktorí sa po babylonskom exile vrátili do svojej vlasti, by pri budovaní druhého Jeruzalemského chrámu neprijali pomoc obyvateľov krajiny, ktorí boli neskôr identifikovaní ako Samaritáni. V dôsledku toho si v 4. storočí postavili Samaritáni svoj vlastný chrám v Nābluse (Šechem) na úpätí hory Gerizim, asi 40 km severne od Jeruzalema. Nízka úcta, ktorú Židia mali voči Samaritanom, bola v pozadí Kristovho slávneho podobenstva o dobrom Samaritáne (Lukáš 10: 25–37).
Od 70. rokov 20. storočia sa ich počet udržiaval okolo 500; sú do istej miery rovnomerne rozdelené medzi Nāblus, ktorý je tiež sídlom najvyššieho kňaza, a mestom H̱olon, kde je udržiavaná synagóga, južne od Tel Avivu – Yafo. Všetci žijú v poloizolácii a vydávajú sa iba za svoju vlastnú komunitu. Modlia sa v hebrejčine, ale prijali arabčinu ako svoju ľudovú reč po moslimskom dobytí 636 centov.
