Ostrov Pantelleria, taliansky ostrov Isola di Pantelleria, latinská Cossyra, taliansky ostrov v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a Tuniskom. Sopečného pôvodu sa týči na vyhynutom kráteri Magna Grande s výškou 843 metrov. Posledná erupcia (pod vodou na západ od ostrova) sa uskutočnila v roku 1891, ale horúce minerálne pramene a fumaroly svedčia o pokračujúcej sopečnej činnosti. Ostrov je úrodný, ale chýba mu sladká voda.
Na západnom pobreží bola vykopaná opevnená neolitická dedina (asi 3000 rokov pred nl) so zvyškami chát, keramiky a obsidiánskeho náradia. Na juhovýchod sa nachádzajú hrobky, známe ako sesi, podobné sagágimu na Sardínii, ktoré obsahujú drsné lávové veže so sepulchrálnymi komorami. Po značnom intervale, počas ktorého ostrov pravdepodobne zostal neobývaný, založili Fénici v 7. storočí pred nl obchodnú stanicu. Neskôr ovládaný Kartágincami ho obsadili Rimania v roku 217 pred nl. Pod Rímskou ríšou slúžil ako miesto vyhnania. Okolo roku 700 boli kresťanské obyvateľstvo zničené Arabmi, od ktorých bol ostrov vzatý Normanom Rogerom II. Na Sicílii v roku 1123. Španielska rodina Requesens bola od roku 1311 kniežatami Pantelleria, kým v roku 1553 Turci v roku 1553 Turci nevyhodili - Strategická situácia ostrova v úzkom priechode oddeľujúcom východné a západné Stredozemie spôsobila, že talianska vláda Benita Mussoliniho ho opevnila ako základňu, z ktorej boli za druhej svetovej vojny napadnuté spojenecké konvoje. Zariadenia a mesto Pantelleria boli zničené intenzívnym spojeneckým leteckým útokom v roku 1943.
Ostrovania hlavne ryby a farmy a vyváža sladké víno a hrozienka. Hlavné mesto, Pantelleria, leží na severozápadnom pobreží, na jedinom prístave, kde sa nachádza aj trestná kolónia. Rozloha 32 štvorcových míľ (83 km 2). Pop. (2006 est) mun., 7 620.
