Summit v Reykjavíku v roku 1986, ktorý sa uskutočnil 11. a 12. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, medzi prezidentom USA Ronaldom Reaganom a sovietskym premiérom Michailom Gorbačovom. Stretnutie, druhé medzi oboma vodcami, nemalo slúžiť ako samit, ale ako stretnutie, počas ktorého vedúci predstavitelia preskúmali možnosť obmedziť strategické jadrové zbrane každej krajiny, aby sa v prebiehajúcich rokovaniach o kontrole zbrojenia podnietilo. Summit v Reykjavíku takmer vyústil do rozsiahlej dohody o kontrole jadrových zbraní, v ktorej by sa demontovali jadrové zbrane oboch strán. Hoci sa nedosiahla dohoda, mnohí historici a vládni úradníci vrátane samotného Gorbačova považovali vrchol Reykjavíku za zlom v studenej vojne.
Udalosti studenej vojny
keyboard_arrow_left
Doktrína Trumana
12. marca 1947
Marshallov plán
Apríl 1948 - december 1951
Berlínska blokáda
24. júna 1948 - 12. mája 1949
Varšavská zmluva
14. mája 1955 - 1. júla 1991
Incident U-2
5. mája 1960 - 17. mája 1960
Invázia zálivu ošípaných
17. apríla 1961
Berlínska kríza z roku 1961
August 1961
Kubánska raketová kríza
22. októbra 1962 - 20. novembra 1962
Zmluva o zákaze jadrových skúšok
5. augusta 1963
Rozhovory o obmedzení strategických zbraní
1969 - 1979
Vzájomné a vyvážené zníženie sily
Október 1973 - 9. február 1989
Let kórejských leteckých spoločností 007
1. september 1983
Summit v Reykjavíku v roku 1986
11. októbra 1986 - 12. októbra 1986
Rozpad Sovietskeho zväzu
18. augusta 1991 - 31. decembra 1991
keyboard_arrow_right
Reagan bol pri každej príležitosti odhodlaný postaviť sa proti Sovietskemu zväzu. Biely dom veril, že americká nadvláda je kľúčom k prežitiu USA, a predpokladalo sa, že zrýchlený závod v zbrojení spôsobí nenapraviteľnú škodu oslabujúcej sovietskej ekonomike. Reagana však postupne vnímali ako extrémistickú pevnú linku zameranú na úplné zničenie Sovietskeho zväzu. Na zmiernenie týchto obáv sa zúčastnil na vrcholných schôdzach.
Medzitým Gorbačov založil svoje predsedníctvo na programoch duálnej reformy perestrojky („reštrukturalizácia“) a glasnost („otvorenosť“). Sovietsky zväz bol po väčšinu svojej histórie vojenskou a priemyselnou veľmocou, ale v jeho ubúdajúcich desaťročiach slabol pod tlakom svojho zastaralého hospodárskeho systému a priemyselnej infraštruktúry. Aby mohlo sovietske hospodárstvo a spoločnosť konkurovať Západu, potrebovalo drastickú reštrukturalizáciu. Gorbačov si však nemohol dovoliť pokračovať v reforme bez uistenia o národnej bezpečnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa potreboval zmluvu o obmedzení zbraní.
Počas výmeny návrhov vedúci predstavitelia súhlasili s tým, že jadrové zbrane sa musia odstrániť a že takmer do roku 2000 uzavreli dohodu o odstránení zásob sovietskych a amerických jadrových zbraní do roku 2000. To, čo tejto dohode zabránilo, bol vesmírny raketový obranný systém známy ako Spojené štáty zvažujú strategickú obrannú iniciatívu (SDI). Prezident Reagan odmietol obmedziť výskum a technológie SDI na laboratórium. Gorbačov by však neakceptoval nič iné ako zákaz testovania rakiet vo vesmíre. Napriek nedosiahnutiu dohody v tejto otázke obe strany cítili, že stretnutie bolo úspešné a že otvorilo cestu ďalšiemu pokroku.
