Hlavná politika, právo a vláda

Neuchâtelova kríza vo Švajčiarsku [1856–1857]

Neuchâtelova kríza vo Švajčiarsku [1856–1857]
Neuchâtelova kríza vo Švajčiarsku [1856–1857]
Anonim

Neuchâtelská kríza, (1856 - 57), napätá epizóda švajčiarskej histórie, ktorá mala následky medzi Veľkými mocnosťami Európy. Kongres vo Viedni (1814 - 15) vo svojom všeobecnom urovnaní teritoriálnych otázok po napoleonských vojnách nariadil, aby Neuchâtel (alebo Neuenburg) mal dvojaký štatút: malo to byť kantónom reorganizovanej Švajčiarskej konfederácie a súčasne dedičné kniežatstvo patriace osobne pruskému kráľovi, ale oddelené od pruského kráľovstva. Táto dohoda spôsobila nespokojnosť medzi obyvateľmi Neuchâtelu a v marci 1848, keď Švajčiari revidovali svoju ústavu a keď boli všetky Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a Taliansko otriasané revolučnými hnutiami, úspešné povstanie tu založilo republiku. Pruský Frederick William IV., Ktorý sa zaoberal problémami svojho kráľovstva, nemohol v tom čase účinne čeliť. O štyri roky neskôr, v londýnskom protokole z roku 1852, ostatné Veľké mocnosti formálne uznali svoje práva v Neuchâteli, avšak s výhradou, že Prusko by nemalo robiť nič, aby ich uplatňovalo bez ich súbežného súhlasu. V septembri 1856 došlo v Neuchâteli k neúspešnému propruskému štátnemu prevratu, ktorý viedol lojalistický šľachtic pod vedením členov Pourtalesovcov. Keď boli jeho vodcovia zatknutí, Frederick William požiadal švajčiarsku federálnu radu o ich prepustenie a požiadal francúzskeho cisára Napoleona III, aby sa za nich prihováral. Švajčiari spočiatku vyhlasovali, že rebeli musia byť postavení pred súd. Prusko prerušilo diplomatické vzťahy so Švajčiarskom a začalo s prípravami na vojnu - bolo však otázne, či štáty južného Nemecka, pod rakúskym vplyvom, umožnia pruským jednotkám prekročiť ich územie a hoci je Veľká Británia pripravená podporiť Francúzsko na podporu Švajčiarska. Napoleon III, v januári 1857, prinútil Švajčiarov prepustiť väzňov do dočasného vyhnanstva s tým, že potom bude rokovať o konečnom urovnaní hlavnej otázky v prospech Švajčiarska; a po konferencii neutrálnych mocností v Paríži (marec - apríl) bola 26. mája 1857 podpísaná zmluva, ktorou sa Frederick William vzdal svojej suverenity nad Neuchâtelom, pričom si zachoval iba kniežací titul.