Komisia pre pravdu a zmierenie, Južná Afrika (TRC), súdny orgán zriadený novou juhoafrickou vládou v roku 1995 s cieľom pomôcť uzdraviť krajinu a dosiahnuť zmierenie jej obyvateľov odhalením pravdy o porušovaní ľudských práv, ku ktorému došlo v období apartheid. Dôraz sa kládol na zhromažďovanie dôkazov a odhaľovanie informácií - od obetí aj od páchateľov - a nie na stíhanie jednotlivcov za minulé zločiny, a tak sa komisia odlišovala najmä od nürnberských procesov, ktoré stíhali nacistov po druhej svetovej vojne. Komisia vydala prvých päť zväzkov svojej záverečnej správy 29. októbra 1998 a zostávajúce dva zväzky správy 21. marca 2003.
Pozadie
Zrušenie liberalizácie hnutia za oslobodenie a opozičných politických strán v roku 1990 prezidentkou. FW de Klerk, prepustenie z väzenia Nelsona Mandelu z väzenia a zrušenie výnimočného stavu v Južnej Afrike vydláždili cestu pre vyjednávanie mieru medzi apartheidovým režimom a tými, ktorí proti nemu bojovali a ukončili boj proti kolonializmu a apartheid, ktorý trval v Južnej Afrike viac ako 300 rokov. Rokovania viedli k stanoveniu dátumu prvých demokratických volieb v krajine a k prijatiu dočasnej ústavy. Hlavnou prekážkou dokončenia dočasnej ústavy bola otázka zodpovednosti osôb, ktoré sa dopustili hrubého porušovania ľudských práv počas rokov apartheidu. Počas rokovaní sa ukázalo, že politické právo a mnohí v bezpečnostných silách nie sú lojálni prezidentovi Klerkovi a predstavujú hlavnú hrozbu pre stabilitu v krajine. Žiadali, aby im prezident de Klerk vydal všeobecnú amnestiu za minulé akcie. Dominantným názorom vtedajších oslobodzovacích hnutí však bolo, že podľa minulých nürnberských súdov by mala existovať zodpovednosť za minulé zločiny.
Tí, ktorí rokovali o apartheidovom režime, trvali na tom, aby bola do dočasnej ústavy zapísaná záruka všeobecnej amnestie. Bez nej je nepravdepodobné, že by sa apartheidná vláda vzdala moci. Silnou stránkou dohody o amnestii bolo to, že to bola súčasť balíka iniciatív obsiahnutých v dočasnej ústave, ktorý dal krajine cestu na ceste k demokratickému ústavnému štátu. Zahŕňalo to silnú a oprávnenú listinu práv. O podmienkach amnestie sa má rozhodnúť prvá demokraticky zvolená vláda v krajine po jej zvolení v roku 1994.
