Hlavná politika, právo a vláda

René Pleven, premiér Francúzska

René Pleven, premiér Francúzska
René Pleven, premiér Francúzska

Video: Rene Pleven In America (1951) 2024, Júl

Video: Rene Pleven In America (1951) 2024, Júl
Anonim

René Pleven (narodený 13. alebo 15. apríla 1901, Rennes, Francúzsko - zomrel 13. januára 1993 v Paríži), francúzsky politik, dvakrát premiér Štvrtej republiky (1950 - 51, 1951 - 522), ktorý je známy svojou povesťou sponzorovanie Plevenského plánu zjednotenej európskej armády. Jeho úsilie viedlo k vytvoreniu Severoatlantickej aliancie (NATO).

Po získaní právnického titulu na Parížskej univerzite sa Pleven stal priemyselným manažérom. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do francúzskej vlády generála Charlesa de Gaulla, ktorý v roku 1944 postupne pôsobil ako komisár pre financie, kolónie a zahraničné veci a stal sa ministrom kolonií. Po oslobodení Francúzska sa stal ministrom financií v de Gaullovom kabinete av roku 1945 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Od roku 1946 do roku 1953 bol prezidentom ľavicového Demokratického a socialistického zväzu odboja (Union Démocratique et Socialiste de la Résistance; UDSR); bol dvakrát ministrom obrany (1949 - 50, 1952 - 54) a dvakrát premier (júl 1950 - február 1951 a august 1951 - január 1952).

Pro-americký výhľad, Pleven zvolal konferenciu v Paríži v júli 1950 s cieľom vypracovať plán pre európsku armádu, Európske obranné spoločenstvo, zjednotiť severoatlantickú a západoeurópsku obranu pod jedným velením. Hoci sa proti plánu postavili francúzski komunisti, socialisti a gaulisti a žiadna z vlád, ku ktorým patril Pleven, nebola ochotná ratifikovať potrebnú zmluvu, pomohol položiť základy NATO. V Indočíne pokračoval vo vojne proti nacionalistickej Viet Minh s americkou pomocou.

Pleven opustil UDSR v roku 1958 na podporu de Gaullovej novej ústavy a piatej republiky. V roku 1959 založil novú stranu, Úniu pre modernú demokraciu. V roku 1966 kritizoval de Gaulla za stiahnutie Francúzska z NATO, po rezignácii de Gaulla v apríli 1969 však podporil gaullistickú vládu. Bol ministrom spravodlivosti (1969– 73) a predseda rady Bretónska (1974–76).