Lesk v mineralogii vzhľad minerálneho povrchu z hľadiska jeho svetlo odrážajúcich vlastností. Lesk závisí od lomovej schopnosti minerálu, diafanity (stupeň priehľadnosti) a štruktúry. Zmeny týchto vlastností vytvárajú rôzne druhy lesku, zatiaľ čo zmeny v množstve odrazeného svetla vytvárajú rôzne intenzity toho istého lesku. Druh a intenzita lesku sú rovnaké pre krištáľové tváre podobnej symetrie, ale môžu sa líšiť od tých, ktoré majú odlišnú symetriu.
minerál: Lesk
Termín lesk sa vzťahuje na celkový vzhľad minerálneho povrchu v odrazenom svetle. Hlavné typy lesku, kovové
Druhy lesku sa zvyčajne opisujú takto (predpona „sub-“, ako v submetalickom, sa používa na vyjadrenie nedokonalého lesku tohto druhu): metalický (lesk kovov - napr. Zlato, cín, meď; minerály s kovový lesk je zvyčajne nepriehľadný a má indexy lomu blízke 2,5); adamantín (takmer kovový lesk diamantu a iné priehľadné alebo priesvitné minerály s vysokými indexmi lomu [medzi 1,9 a 2,5] a relatívne vysokou hustotou - napr. cerussit a iné zlúčeniny olova); sklovitý (lesk rozbitého skla - najbežnejší lesk v minerálnom kráľovstve; vyskytuje sa v priesvitných a priehľadných mineráloch s indexmi lomu medzi 1,3 a 1,8, ako v kremene); živica (lesk žltých živíc - napr. sfalerit); mastný (lesk naolejovaných povrchov - napr. nefelín, cerargyrit); perleťovo (ako perla alebo perleť - napr. mastenec; povrchy rovnobežné s dokonalým štiepením vykazujú tento lesk, ktorý je výsledkom opakovaných odrazov drobných štiepnych trhlín); hodváb (ako hodváb - napr. saténový nos; minerály s vláknitou štruktúrou majú tento lesk); matný alebo zemitý (bez lesku - napr. krieda).
