Ishikawa Takuboku, pseudonym Ishikawa Hajime (narodený 28. októbra 1886, Hinoto, prefektúra Iwate, Japonsko - zomrel 13. apríla 1912, Tokio), japonský básnik, majster tanky, tradičný japonský verš, ktorého tvorba sa tešila okamžitej popularite. za ich čerstvosť a prekvapujúce snímky.
Hoci Takuboku nedokončil svoje vzdelanie, čítaním získal prekvapujúcu znalosť japonskej a západnej literatúry. V roku 1905 vydal svoju prvú zbierku poézie Akogare („Túžba“). V roku 1908 sa usadil v Tokiu, kde sa po spojení s básnikmi romantickej skupiny Myōjō postupne presunul k naturalizmu a nakoniec sa obrátil na politicky orientované písanie.
V roku 1910 sa objavila jeho prvá dôležitá zbierka Ichiaku no suna (Hrsť piesku). 551 básní bolo napísaných v tradičnej tankovej podobe, ale boli vyjadrené živým netradičným jazykom. Tanka získala spolu s Takubokom intelektuálny, často cynický obsah, hoci je tiež známy hlboko osobným tónom jeho poézie.
V Tokiu si zarobil na živobytie ako korektor a redaktor poézie novín Asahi, ktorý prežil finančné ťažkosti čiastočne z dôvodu svojej vlastnej improvizácie. Jeho život počas tohto obdobia je nezabudnuteľne opísaný v jeho denníku, najmä Rōmaji nikki (prvýkrát uverejnený v plnom znení v roku 1954; „Romaji Diary“). V tomto denníku, ktorý napísal rímskymi listami, aby ho jeho žena nemohla prečítať, zaznamenal Takuboku s ohromnou poctivosťou svoj komplexný emocionálny a intelektuálny život.
Publikoval aj beletriu; ale napriek zábleskom brilancie sa mu to nepodarí vyrovnať jeho poézii. Zbierka básní v netradičných formách Yobuko no fue (1912; „Píšťalka a flauta“) ukazuje určitý vplyv anarchistického a socialistického myslenia. Zomrel na chronické choroby komplikované podvýživou a zanechal posmrtnú zbierku Kanashiki gangu (1912; smutná hračka).
Básne k jedlu (1966), preložené Carlom Sesarom, obsahujú oslnivé preklady niektorých z najzaujímavejších básní Takuboku. Takuboku's Rōmaji nikki a jeho posledná zbierka tanky sa objavujú v Romaji Diary and Sad Toys (1985, opätovne vydané 2000), preložil Sanford Goldstein a Seishi Shinoda.
