Hlavná výtvarné umenie

Giovanni Morelli taliansky umelecký kritik

Giovanni Morelli taliansky umelecký kritik
Giovanni Morelli taliansky umelecký kritik
Anonim

Giovanni Morelli, pôvodný názov Nicolas Schäffer (narodený 25. februára 1816, Verona, Lombardské kráľovstvo a Benátsko [teraz v Taliansku] - dátum 28. februára 1891, Miláno), taliansky patriot a umelecký kritik, ktorého metódy priameho štúdia založili nadáciu následnej umeleckej kritiky.

Morelli sa narodil švajčiarskym rodičom a počas svojho vzdelávania vo Švajčiarsku a na univerzite v Mníchove získal takú znalosť nemčiny, že mohol písať svoje hlavné diela v tomto jazyku. Študoval medicínu, ale nikdy nepraktizoval; do Talianska sa vrátil v 40. rokoch 20. storočia, keď taliansky názov zmenil. V roku 1861, hoci bol protestantom, bol zvolený za zástupcu Bergama v prvom slobodnom talianskom parlamente. Neskôr ho znepokojili čoraz demokratickejšie tendencie av roku 1870 rezignoval na svoje miesto, v roku 187 sa stal senátorom. Po odchode z politiky obrátil svoju pozornosť takmer výlučne na zhovievavosť umenia.

Morelliho hlavný úspech mal zabezpečiť prijatie aktu (pomenovaného po ňom), ktorý zakazuje predaj umeleckých diel od verejných alebo náboženských inštitúcií, ako aj vymenovanie komisie na znárodnenie a zachovanie všetkých hlavných diel, ktoré by sa mohli považovať za verejné nehnuteľnosť. Nepochybne sa tak pre Taliansko zachránilo veľa majstrovských diel.

Jeho talianski majstri nemeckých galérií (1880; angl. Trans., 1883) označujú epochu umeleckej kritiky 19. storočia. U tohto a jeho talianskych maliarov sa skúmala tzv. Morelliánska metóda: Kritické štúdie ich práce (1890; Eng. Trans., 1892). V podstate 19. storočie, čo sa týka jeho vedeckej prísnosti, je zjavne jednoduchou tézou jeho metódy, že dôkazy predložené samotnými obrázkami sú lepšie ako všetky ostatné dôkazy. Podstata metódy spočíva v tom, že všetci maliari, hoci sú veľkí, majú tendenciu ustupovať od vzorca na vykreslenie takých detailov, ako sú ucho alebo nechty, a že tieto drobné detaily sú preto najcharakteristickejšou časťou obrázka a najistejším sprievodcom po pripočítania. Sám Morelli aj jeho hlavný stúpenec Bernard Berenson opravili stovky nesprávnych pripísaní.