Východoázijská hospodárska skupina (EAEG), navrhovaný regionálny blok krajín východnej Ázie a juhovýchodnej Ázie. Navrhovaný v roku 1990 malajským premiérom Mahathirom bin Mohamadom, predstavoval EAEG myšlienku exkluzivistického východoázijského regionalizmu. Podľa predstavy Mahathira bude EAEG viesť Japonsko a bude slúžiť ako veľmi potrebné protiváha rozvíjajúcim sa regionálnym blokom v Európe a Severnej Amerike. Okrem Japonska by navrhovaná skupina zahŕňala 10 štátov juhovýchodnej Ázie, Čínu a Kóreu, ale vylúčila by najmä Spojené štáty a Austráliu. Vytvorenie Európskej únie (EÚ) podľa Maastrichtskej zmluvy z roku 1992 a podpísanie Severoamerickej dohody o voľnom obchode z roku 1992 (NAFTA) boli dôležitými faktormi Mahathirovej argumentácie, že východná Ázia potrebuje svoj vlastný blok.
EAEG sa stretol so silnou opozíciou zo strany Spojených štátov a Austrálie. Za prezidenta Georgea HW Busha USA úspešne vyvíjali tlak na kľúčových ázijských spojencov, najmä Južnú Kóreu a Japonsko, aby nepodporovali EAEG. Strach z amerického protekcionizmu alebo amerického odporu stačili na to, aby presvedčili väčšinu východoázijských štátov, ktorých ekonomické a politické prežitie záviselo od prístupu na americký trh, aby odmietli svoju podporu EAEG. Východoázijské štáty následne zamietli návrh EAEG v prospech východoázijského hospodárskeho snemu (EAEC) v rámci fóra Ázia-tichomorská hospodárska spolupráca (APEC). Za prezidenta Billa Clintona sa Spojené štáty naďalej postavili proti EAEG, ale urobili to hlavne poskytnutím novej podpory APEC. Podpora APEC v USA sa všeobecne považuje za úspešný preventívny krok proti EAEG a akýmkoľvek iným dohodám typu východnej Ázie. EAEG a APEC sú často vnímaní ako súperi.
Ázijská finančná kríza v rokoch 1997 - 1998 priniesla nový život myšlienkam východnej Ázie. Regionálne rozhorčenie voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a riešenie krízy v USA zintenzívnili záujem o východoázijskú skupinu, ktorá mala podobu rámca ASEAN (Asociácia národov juhovýchodnej Ázie) plus tri (APT). Aj keď rámec APT predchádzal ázijskej finančnej kríze (objavila sa na stretnutiach v Ázii a Európe), väčšina z nich považuje rámec APT za „EAEG pod iným menom“.
EAEG sa považoval za významný ako skorý signál toho, čo mnohí videli ako reakantnú východnú Áziu. Bolo to navyše významné v kontexte literatúry o novom regionalizme, v ktorej je nový regionalizmus charakterizovaný odmietnutím protekcionistických foriem regionalizmu v prospech nediskriminačného otvoreného regionalizmu, ktorý v Ázii najlepšie reprezentuje APEC. Exkluzivistický a rasovo definovaný regionalizmus EAEG poskytol kontrast a výzvu dominantnej rétorike otvoreného regionalizmu.
