Českomoravská vysočina, Českomoravská Vysočina alebo Vrchovina, náhorná plošina (dlhá 125 km a šírka 35 až 50 míľ), ktorá tvorí juhovýchodnú hranicu Českého masívu, ktorý oddeľuje bývalé historické provincie Čechy a Morava, dnes v Českej republike. Vysočiny sú zhruba vymedzené riekou Lužnice (západ), riekou Dyje (južne), riekou Morava (východne) a prítokmi rieky Labe (severné). Vytvárajú zvlnenú, husto zalesnenú kopcovitú krajinu s priemerom od 2 000 do 2 500 stôp (600 až 750 m). Existujú dve vysokohorské oblasti: Jihlavské vrchy (Juhlavské vrchy) na juh až 2 736 stôp (837 m) v Javořiciach a Žd'árove vrchy (Žd'árské vrchy) na sever a stúpajú na 2 433 stôp (836 m) na Devět skal. Na moravskej strane obsahuje skupina vápencových vrchov Drahanská vrchovina slávny moravský kras (qv). Česko-moravská vysočina je súčasťou významného povodia medzi riekou Labe a Dunajom.
Bezútešná, nehostinná oblasť nepriaznivá pre poľnohospodárstvo sa vysočina začala rozvíjať koncom 30. rokov, keď prišli do Žd'áru nad Sázavou a do najväčšieho mesta Jihlava nové priemyselné odvetvia. Na Vysočine je veľa historicky zaujímavých miest a hradov.
