Šlezvicko-holštajnská otázka, spor 19. storočia medzi Dánskom, Pruskom a Rakúskom o postavení Šlezvicka a Holštajnska. V tom čase bola populácia Šlesvicka v severnej časti Dánska, na juhu Nemecka a v severných mestách a stredoch zmiešaná. Obyvateľstvo Holštajnska bolo takmer úplne nemecké.
Schleswig-Holstein: História
Nemecká ríša v roku 1871 sa otázka Šlezvicko-Holštajnska zúžila na zápas medzi Nemeckom a Dánskom o severnú Schleswig.
Schleswigské vojvodstvo (Slesvig) bolo závislosťou Dánska v 13. a 14. storočí, ale v rokoch 1386 až 1460 sa spojila s Holsteinom. Po roku 1474 kráľmi Dánska vládli ako Šlezvicko, Holštajnsko a Holštajnsko, hoci Holstein zostal aj lénom Svätej ríše rímskej a neskôr od roku 1815 členom Nemeckej konfederácie. Napoleonské vojny prebudili nemecké národné cítenie a politické väzby, ktoré existovali medzi Šlezvicko-Holštajnskom, naznačujú, že tieto dva regióny by mali v rámci Nemeckej konfederácie vytvoriť jeden štát. Boj proti nemu sa vyvinul medzi dánskym obyvateľstvom v severnom Šlezvicku a od roku 1838 v samotnom Dánsku, kde liberáli trvali na tom, že Šlezvicko patrilo k Dánsku po stáročia a že hranica medzi Nemeckom a Dánskom musela byť riekou Eider (ktorá historicky označovala hranicu) medzi Šlezvicko-Holštajnsko). Dánski nacionalisti teda dúfali, že do procesu začlenenia Šlezvicka do Dánska budú začlenení aj občania z Holštajnska. Nemeckí nacionalisti sa naopak snažili potvrdiť Schleswigovo združenie s Holsteinom v procese oddeľovania bývalého z Dánska. Tieto rozdiely viedli v marci 1848 k otvorenému povstaniu nemeckej väčšiny Šlesvicko-Holštajnska na podporu nezávislosti od Dánska a úzkeho spojenia s Nemeckou konfederáciou. Povstaniu pomohol vojenský zásah Pruska, ktorého armáda vyhnala dánske jednotky zo Šlezvicka-Holštajnska. Táto vojna medzi Dánskom a Pruskom trvala tri roky (1848 - 50) a skončila sa až vtedy, keď veľké mocnosti donútili Prusko, aby prijalo Londýnsky protokol z roku 1852. Podľa podmienok tejto mierovej dohody vrátila Nemecká konfederácia Šlesvicko-Holštajnsko do Dánska. Na základe dohody s Pruskom podľa protokolu z roku 1852 sa dánska vláda zaviazala neviazať Schleswig bližšie k Dánsku ako k svojmu sesterskému vojvodstvu Holsteinovi.
V roku 1863 však nad novým dánskym kráľom Christianom IX zvíťazila liberálna vláda, ktorá podpísala novú spoločnú ústavu pre Dánsko a Šlezvicko. Prusko a Rakúsko mohli teraz zasiahnuť ako stúpenci protokolu z roku 1852. V následnej nemecko-dánskej vojne (1864) bol Pruskom a Rakúskom v dvoch krátkych kampaniach zničený dánsky vojenský odpor. Kresťanský mier IX. Postúpil pri mierovom Viedni (október 1864) Šlezvicko a Holštajnsko do Rakúska a Pruska. V roku 1866, keď Prusko porazilo Rakúsko v období siedmich týždňov, sa Šlezvicko a Holštajnsko stali súčasťou Pruska.
Po vytvorení Nemeckej ríše v roku 1871 sa otázka Šlezvicko-Holštajnska zúžila na súťaž medzi Nemeckom a Dánskom o severné Šlesvicko (ktoré malo dánsky hovoriacu väčšinu). Pražská zmluva (1866), ktorá uzavrela vojnu siedmich týždňov, stanovila, že Severné Šlezvicko by sa zišlo s Dánskom, ak by tak urobila väčšina tejto oblasti. V roku 1878 sa však Prusko a Rakúsko dohodli na zrušení tohto ustanovenia. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne sa v roku 1920 v severnej a južnej časti Severného Šlezvicka konali samostatné plebiscity, aby si ich obyvatelia mohli zvoliť medzi Dánskom a Nemeckom. Severná časť Severného Šlezvicka hlasovala za vstup do Dánska 70 percent, zatiaľ čo južná časť hlasovala za 80 percent, aby zostala v Nemecku. Severná časť Severného Šlezvicka sa tak stala súčasťou Dánska. Výsledná dánsko-nemecká hranica v Šlezvicku trvala dodnes a už nie je predmetom sporu.
