Politická filozofia verejného rozumu

Verejný dôvod, v politickej filozofii, morálny ideál vyžadujúci, aby politické rozhodnutia boli primerane odôvodnené alebo prijateľné z hľadiska každého jednotlivca. Vzhľadom na množstvo morálnych, náboženských a politických doktrín, ktoré charakterizujú liberálne demokratické spoločnosti, predstavuje verejný rozum pokus o vytvorenie spoločného rámca politického rokovania, ktorý môže schváliť každý človek. Niektorí filozofi tvrdia, že politické režimy alebo zákony, ktoré nespĺňajú normy verejného poriadku, sú nezákonné alebo nespravodlivé. Medzi popredných teoretikov verejného záujmu patrili americký politický filozof John Rawls a nemecký filozof Jürgen Habermas.

Teórie verejného rozumu sa dajú rozlíšiť na základe volebného obvodu a rozsahu, ktorý pripisujú verejnému rozumu, ako aj na základe svojich predstáv o povahe alebo obsahu samotného verejného rozumu.

Voličom verejného rozumu je relevantný súbor ľudí, z ktorých pohľadu sa dané politické rozhodnutie musí zdať opodstatnené. Podľa jedného názoru volebný obvod verejnej mienky zahŕňa všetkých ľudí, ktorým sa rozhodnutie riadi alebo inak ovplyvňuje. Táto inkluzívna koncepcia však spôsobuje problémy: A čo iracionálni, nemorálni alebo inak neprimeraní ľudia? Niektorí teoretici na túto obavu reagovali špecifikovaním idealizovaného volebného obvodu ľudí, ktorí spĺňajú určité epistemické alebo normatívne normy. Kľúčovou diskusiou je teda to, či sa požiadavka na ospravedlnenie vzťahuje na ľudí tak, ako sú, alebo skôr na ľudí ako idealizovaných racionálnych agentov.

Rozsah verejného rozumu vymedzuje súbor otázok, na ktoré sa ideál vzťahuje. Niektorí teoretici tvrdia, že pretože všetka politická moc je napokon donucovacia, a pretože nie je správne nútiť ostatných, aby ich nemohli primerane akceptovať, všetky politické rozhodnutia musia byť odôvodnené verejným dôvodom. Iní tvrdia, že verejný dôvod má obmedzenejší rozsah a upravuje iba ústavné náležitosti alebo rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú základný politický rámec spoločnosti. Demokratické rozhodnutia, ktoré sa uskutočňujú v tomto rámci, sú potom údajne oslobodené od obmedzení verejného rozumu. Súvisiaca otázka je, či by verejný dôvod mal regulovať správanie všetkých občanov na politickej scéne, alebo či sa týka iba verejných činiteľov, ako sú sudcovia a zákonodarcovia.

Pokiaľ ide o povahu alebo obsah verejného dôvodu, niektorí teoretici tvrdia, že verejný dôvod je procedurálnym ideálom, ktorý reguluje politický diskurz medzi občanmi, zatiaľ čo iní trvajú na tom, že poskytuje vecnú normu, ktorá by mala riadiť politické správanie. Po prvé, verejný dôvod poskytuje ideálny zoznam podmienok, ktoré by reálne politické postupy museli spĺňať, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia sú prijateľné pre každého účastníka (napr. Podmienky pre zaradenie, účasť a rozhodovanie). Tí, ktorí uprednostňujú druhý názor, však tvrdia, že obsah verejného odôvodnenia je aspoň čiastočne urovnaný pred akoukoľvek skutočnou diskusiou. Teoretik určuje, ktoré dôvody alebo princípy sú verejne odôvodnené; skutočné politické rokovania sa potom riadia touto hmotnou normou.