Autokefálny kostol východnej pravoslávie

Autocephalous cirkev, v modernom použití východného pravoslávneho kánonického práva, cirkev, ktorá má úplnú kanonickú a administratívnu nezávislosť a volí svojich vlastných primátov a biskupov. Pojem autocephalous bol použitý v stredovekom byzantskom práve v jeho doslovnom slova zmysle „samosmerný“ (gréčsky autokefalo) alebo nezávislý a v cirkevnom práve sa uplatňoval na jednotlivé diecézy, ktoré nezáviseli od autority provinčného metropolitu. Toto privilégium sa dnes teší pravoslávnemu arcibiskupstvu na vrchu Sinaj s historickým kláštorom sv. Kataríny.

Východná pravoslávia: Norma organizácie cirkvi

cirkev je spoločenstvo „autokefálnych“ cirkví (kanonicky a administratívne nezávislých) s ekumenickým patriarchom Konštantínopolu

Najmodernejšie pravoslávne autocefálie sú národné cirkvi, ale niektoré sú obmedzené iba geograficky a zahŕňajú územia niekoľkých štátov. Autokefálne cirkvi udržiavajú kanonické vzťahy medzi sebou a užívajú si spoločenstvo vo viere a sviatostiach. Medzi nimi je tradičný poriadok, v prvom rade s ekumenickým patriarchátom Konštantínopolu (moderný Istanbul). V priebehu histórie sa ich hranice značne líšili v dôsledku politických a spoločenských zmien, zatiaľ čo ich počet bol byzantskými cisármi a jednotlivými patriarchami zvýšený alebo znížený. Otázka, ako a kým sa majú založiť nové autokefálne cirkvi, je v moderných východných ortodoxných stále otázkou debaty.

Vedúci jednotlivých autokefálnych cirkví nesú rôzne tituly: patriarcha (Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Jeruzalem, Moskva, Gruzínsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko), arcibiskup (Atény, Cyprus) alebo metropolita (Poľsko, Amerika).