Diagnostika a liečba
Diagnóza pľúcnej tuberkulózy závisí od nájdenia tuberkulóznych bacilov v spúte, moči, výplachoch žalúdka alebo v mozgovomiechovom moku. Primárnou metódou používanou na potvrdenie prítomnosti bacilov je spúta, pri ktorej sa vzorka spúta nastrieka na sklíčko, zafarbí sa zlúčeninou, ktorá preniká do bunkovej steny organizmu, a vyšetrí sa pod mikroskopom. Ak sú prítomné bacily, vzorka spúta sa kultivuje na špeciálnom médiu, aby sa určilo, či sú bacily M. tuberculosis. Röntgen pľúc môže vykazovať typické tiene spôsobené tuberkulárnymi uzlinami alebo léziami. Prevencia tuberkulózy závisí od dobrých hygienických a výživových podmienok a od identifikácie infikovaných pacientov a ich skorej liečby. Vakcína, známa ako BCG vakcína, sa skladá zo špeciálne oslabených tuberkulóznych bacilov. Vstrekuje sa do kože a spôsobuje lokálnu reakciu, ktorá na niekoľko rokov poskytuje určitú imunitu proti infekcii M. tuberculosis. V niektorých krajinách sa s úspechom často používa; jeho použitie najmä u malých detí pomohlo zvládnuť infekciu v rozvojovom svete. Hlavná nádej na konečnú kontrolu však spočíva v zabránení vystaveniu infekcii, a to znamená rýchle liečenie infekčných pacientov, prípadne v izolácii, až kým nebudú neinfekční. V mnohých rozvinutých krajinách sú jednotlivci s rizikom tuberkulózy, napríklad zdravotnícki pracovníci, pravidelne podrobovaní kožnému testu (pozri tuberkulínový test), aby preukázali, či boli primárne infikovaní bacilmi.
Liečba tuberkulózy dnes spočíva v liekovej terapii a metódach na zabránenie šírenia infekčných bacilov. Liečba tuberkulózy v minulosti pozostávala z dlhých období, často rokov, odpočinku v posteli a chirurgického odstránenia nepotrebného pľúcneho tkaniva. V 40. a 50. rokoch bolo objavených niekoľko antimikrobiálnych liekov, ktoré spôsobili revolúciu v liečbe pacientov s tuberkulózou. Výsledkom je, že pri včasnej liečbe drogami je chirurgia zriedka potrebná. Najbežnejšie používanými antituberkulóznymi liekmi sú izoniazid a rifampicín (rifampín). Tieto lieky sa často používajú v rôznych kombináciách s inými činidlami, ako je ethambutol, pyrazinamid alebo rifapentín, aby sa zabránilo vývoju bacil rezistentných na liečivo. Pacienti so silne suspektnou alebo potvrdenou tuberkulózou prechádzajú úvodnou liečebnou periódou, ktorá trvá dva mesiace a pozostáva z kombinovanej liečby izoniazidom, rifampicínom, ethambutolom a pyrazinamidom. Tieto lieky sa môžu podávať denne alebo dvakrát týždenne. Pacient je obvykle neinfekčný pomerne rýchlo, ale úplné vyliečenie si vyžaduje nepretržitú liečbu ďalších štyri až deväť mesiacov. Dĺžka obdobia nepretržitej liečby závisí od výsledkov röntgenových snímok hrudníka a spúta, získaných na konci dvojmesačného obdobia počiatočnej liečby. Nepretržitá liečba môže pozostávať z dávok izoniazidu a rifampicínu alebo izoniazidu a rifapentínu raz denne alebo dvakrát týždenne.
Ak pacient nepokračuje v liečbe požadovanú dobu alebo sa lieči iba jedným liekom, bacily sa stanú rezistentnými a množia sa, čím sa pacient opäť chorý. Ak je následná liečba tiež neúplná, prežívajúce bacily sa stanú rezistentnými na niekoľko liekov. Tuberkulóza rezistentná voči viacerým liečivám (MDR TB) je forma ochorenia, pri ktorej sa bacily stali rezistentnými na izoniazid a rifampicín. MDR TB je liečiteľná, ale je mimoriadne ťažké ju liečiť, ktorá zvyčajne vyžaduje dva roky liečby látkami, o ktorých je známe, že majú závažnejšie vedľajšie účinky ako izoniazid alebo rifampicín. Tuberkulóza rezistentná na lieky (XDR TB) je zriedkavá forma MDR TB. XDR TB sa vyznačuje rezistenciou nielen na izoniazid a rifampín, ale aj na skupinu baktericídnych liekov známych ako fluórchinolóny a aspoň jedno aminoglykozidové antibiotikum, ako je kanamycín, amikacín alebo kapreomycín. Ukázalo sa, že agresívna liečba pomocou piatich rôznych liekov, ktoré sa vyberajú na základe citlivosti špecifického kmeňa bacil na liečivo u pacienta, je účinná pri znižovaní úmrtnosti približne u 50 percent pacientov s XDR TB. Okrem toho môže agresívne ošetrenie zabrániť šíreniu kmeňov XDR TB bacilov.
V roku 1995 Svetová zdravotnícka organizácia, s cieľom zabrániť rozvoju a šíreniu MDR TBC, začala povzbudzovať krajiny, aby implementovali program súladu nazývaný priamo pozorovaná terapia (DOT). Namiesto toho, aby každý deň užívali lieky sami, sú priamo pozorovaní lekárom alebo zodpovedným členom rodiny, pričom dvakrát týždenne užívajú väčšie dávky. Aj keď niektorí pacienti považujú DOT za invazívny, ukázalo sa, že je úspešný pri kontrole tuberkulózy.
Napriek prísnym kontrolným snahám však na začiatku 21. storočia tuberkulóza rezistentná na lieky zostala vážnou hrozbou. Napríklad v roku 2009 vedci zaznamenali výskyt malej podskupiny iránskych pacientov s tuberkulózou rezistentnou na lieky (XXDR-TB), známou tiež ako tuberkulóza rezistentná na lieky (TDR-TB). Táto forma choroby, ktorá bola zistená aj v Taliansku (v roku 2003) a Indii (v roku 2011), je rezistentná na všetky antituberkulózne lieky prvej a druhej línie.
Súčasne prebieha vývoj vakcíny, ktorá má zabrániť vzniku aktívneho ochorenia u osôb už infikovaných baktériou tuberkulózy. V roku 2019 výsledky predbežného pokusu naznačili, že vakcína by mohla zabrániť pľúcnym chorobám u viac ako polovice infikovaných jedincov.
