Neue Zürcher Zeitung (NZZ) (nemčina: „Zürich Newspaper“) Švajčiarske denníky vydávané v Zürichu a všeobecne považované za jeden z najväčších svetových novín.
Bol založený ako týždenník Zürcher Zeitung v roku 1780. Reorganizovaný v roku 1821 sa novina stala Neue Zürcher Zeitung a objavila sa dvakrát týždenne. Do roku 1869 - rok po tom, čo sa papier stal akciovou spoločnosťou s akciami v držbe občanov Zürichu - sa konali dve denné vydania av roku 1894 boli tri denné vydania.
Veľkosť NZZ je bulvárna, ale nie výrazná. Jeho sivá tvár je jedným z najviac strohých na svete. Tento dokument je charakterizovaný starostlivým, nezmyselným, premysleným podávaním správ, vysoko informovanou a mimoriadne dôkladnou analýzou a základnými informáciami, ktoré sa poskytujú ako kontext pre každý dôležitý príbeh. Veľký podiel priestoru, ktorý NZZ venuje medzinárodným správam, je pozoruhodný akýmikoľvek inými normami. Udržiava korešpondenta a niekedy dvoch - ekonóma a politického pozorovateľa - vo viac ako 30 veľkých svetových mestách. Od svojho založenia oslovila NZZ intelektuálov, vládnych úradníkov, podnikateľov a politických lídrov a ďalších záujemcov o hlboké pokrytie významných svetových udalostí.
Aby sa zabezpečila presnosť a udržala sa objektívna vzdialenosť od svojich subjektov, dokument niekedy odopieral pokrytie hlavných udalostí, až kým ich nebolo možné bezohľadne nahlásiť. Na druhej strane NZZ nikdy neváhal predstaviť fakty, keď boli zhromaždené - nacistická strana v Nemecku ju od roku 1934 zakázala za hlásenie, že za oheň Reichstag bol zodpovedný Hermann Göring, a nie komunisti. Od roku 1945, počas rokov studenej vojny a po nej, získala Neue Zürcher Zeitung široké uznanie za vyvážené spravodajstvo. Jeho pravidelní čitatelia sú početní v každom dôležitom svetovom hlavnom meste, od Kremľa po Biely dom.
