Adrian I pápež

Adrian I, tiež známy ako Hadrián I. (narodený v Ríme [Taliansko] - dátum 25, 795), pápež od roku 772 do roku 795, ktorého blízky vzťah s cisárom Charlemagne symbolizoval stredoveký ideál zjednotenia cirkvi a štátu v zjednotenom kresťanstve.,

Narodil sa ako aristokrat a slúžil pápežom Pavlovi I. a Štefanovi III. (IV.) A bol zvolený za pápeža 1. februára za podpory franskej strany v Ríme. Ako pápež sa Adrian odvolával na franskú pomoc proti lombardskému kráľovi Desideriusovi, ktorý zaútočil na pápežské majetky a ohrozoval Rím. Na Veľkú noc 774 bol Charlemagne v Ríme, keď zničil lombardské kráľovstvo. Odvtedy boli Adrianove politiky určované skôr franskou alianciou než vzťahmi s byzantskými cisármi Konštantínopolu.

Vzťah medzi Charlemagne a Adrianom bol charakterizovaný priateľskou rivalitou. Charlemagne použil cirkev, aby udržal svoju ríšu pohromade a vynútil nadvládu nad pápežskými štátmi, zatiaľ čo Adrian bojoval pevne, ale prísne za cirkevnú autonómiu a starostlivo zostavil pápežskú doménu, ktorá sa stratila až v 19. storočí. Napriek všeobecne vrelým vzťahom a častej spolupráci v náboženských veciach zostal Charlemagne rozšírenie jeho moci na Taliansko zdrojom napätia s Adrianom.

Adrian dôrazne oponoval adoptionalizmu, doktríne duálneho sonship Krista a odsúdil učenie arcibiskupa Elipandusa z Toleda v Španielsku. Konštantínopol bol zmierený Adrianovou spoluprácou v protiklade s ikonoklastami v druhej rade (787) v Nikaragu. Adrian potvrdil dekréty rady, ale čiastočne kvôli chybnému prekladu boli napadnutí Charlemagne. Napriek rozdielnym názorom vládcovia zostali v komunikácii. Charlemagne si pripomenul Adriana v epitafe, ktorý zložil učenec Alcuin a ktorý sa zachoval v Ríme u sv. Petra.